Život Prešova
online
online
Od zatknutia Anny Frankovej gestapom v Amsterdame uplynulo 80 rokov
04.08.2024 Celý región
Amsterdam/Bratislava
3. augusta (TASR) – Annu Frankovú, pätnásťročné nemecké dievča
židovského pôvodu, jej sestru, rodičov a ďalších štyroch Židov, zatklo
po vyše dvojročnom ukrývaní v holandskom Amsterdame gestapo. Stalo sa
tak 4. augusta 1944. V nedeľu 4. augusta uplynie od tejto udalosti 80
rokov.
Anna Franková začiatkom roka 1945 zahynula v nacistickom koncentračnom tábore Bergen-Belsen zrejme na následky týfusu. Napriek tomu, že mala len 15 rokov, stala sa jednou z najčítanejších autoriek 20. storočia. Dôvodom je vydanie jej denníka z čias, keď sa spolu s ďalšími siedmimi osobami viac ako dva roky skrývala pred nacistami.
Annelies Marie "Anna" Franková sa narodila 12. júna 1929 vo Frankfurte nad Mohanom v Nemecku ako druhá dcéra Otta Franka a Edith Frankovej-Holländerovej. Mala o tri roku staršiu sestru Margot. Otec Anny bol počas prvej svetovej vojny dôstojníkom v nemeckej armáde, po jej skončení pracoval v rodinnej banke. Mama bola ženou v domácnosti.
Nacisti začali zavádzať antisemitské zákony po svojom víťazstve v nemeckých spolkových parlamentných voľbách v roku 1933. Situácia Židov v Nemecku sa postupne zhoršovala, na oblečení museli nosiť žltú hviezdu, nemohli vlastniť napríklad bicykle či jazdiť na autách, ani navštevovať divadlá alebo kiná. Keďže sa Frankovci prestali v Nemecku cítiť bezpečne, odišli v roku 1933 do Holandska, kde Annin otec založil spoločnosť obchodujúcu s pektínom.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny v septembri 1939 a následnej invázii nacistov do Holandska v máji 1940 sa začalo prenasledovanie židov aj na holandskom území. Otto Frank podal žiadosť o víza do USA, aby aj s rodinou mohol emigrovať. Počet víz bol v tom čase obmedzený, jeho žiadosť však nikdy nebola spracovaná – americký konzulát v Rotterdame bol 14. mája 1940 zničený nemeckým letectvom pri bombardovaní mesta.
Zhoršujúca sa situácia a nemožnosť opustiť krajinu prinútila rodinu Frankovcov uvažovať o odchode do úkrytu. Pôvodne ho plánovali 16. júla 1942, no urýchlili ho, keď vtedy 16-ročná Margot dostala 5. júla úradné predvolanie do pracovného tábora. Ukryli sa v priestoroch nepoužívaného firemného skladu prístupného iba cez tajný vchod krytý knižnicou. V meste rozšírili fámu, že utiekli do Švajčiarska. Anna úkryt nazvala Tajný prístavok.
O niekoľko dní neskôr, 13. júla 1942, sa k Frankovcom v úkryte pridali Van Pelsovci – Hermann, Augusta a ich 16-ročný syn Peter. Ôsmou osobou v úkryte sa v novembri toho istého roku stal Fritz Pfeffer, rodinný priateľ Frankovcov. O úkryte vedeli iba štyri osoby, ktoré ľudí v ňom zásobovali jedlom, knihami a novinkami.
Anna si počas ukrývania viedla denník. Venovala sa v ňom rôznym témam – vzťahom so svojou rodinou, analýze osobností jednotlivých ľudí v úkryte, napätému vzťahu svojich rodičov, svojim citom, viere alebo puberte.
Svoj denník sa Anna rozhodla vydať po tom, ako 28. marca 1944 v rádiu počula výzvu, aby si občania Holandska viedli denníky a zaznamenávali priebeh nacistickej okupácie. Denník zrevidovala a pripravila na vydanie, niektoré záznamy upravila a prepísala.
Úkryt bol odhalený 4. augusta 1944, všetky osoby v ňom zatknuté a odoslané do internačného tábora Westerbork, odkiaľ ich previezli do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau v Poľsku.
Annu a Margot neskôr previezli do koncentračného tábora Bergen-Belsen, kde vo februári alebo marci 1945 zahynuli. Skutočná príčina smrti je neznáma, hoci za pravdepodobnú príčinu je považovaný týfus, ktorý si vyžiadal v tábore životy 17.000 väzňov.
Jediným preživším z Tajného prístavku bol Otto Frank. Po vojne sa vrátil do Amsterdamu a vyhľadal Hermine "Miep" Giesovú, jednu zo štvorice ľudí starajúcich sa o Tajný prístavok. Práve Miep odovzdala Anninmu otcovi jej denník. Otto ho po počiatočnom váhaní zrevidoval, vyškrtol z neho časti o svojom napätom vzťahu s manželkou a niekoľko ďalších pasáží, ktoré považoval za príliš intímne, a denník vydal. Vynechané časti boli neskôr do knihy opätovne zaradené.
Denník Anny Frankovej vyšiel v roku 1947 v holandčine. Postupne bol preložený do vyše 75 jazykov a predalo sa ho viac ako 30 miliónov kópií.
Anna Franková začiatkom roka 1945 zahynula v nacistickom koncentračnom tábore Bergen-Belsen zrejme na následky týfusu. Napriek tomu, že mala len 15 rokov, stala sa jednou z najčítanejších autoriek 20. storočia. Dôvodom je vydanie jej denníka z čias, keď sa spolu s ďalšími siedmimi osobami viac ako dva roky skrývala pred nacistami.
Annelies Marie "Anna" Franková sa narodila 12. júna 1929 vo Frankfurte nad Mohanom v Nemecku ako druhá dcéra Otta Franka a Edith Frankovej-Holländerovej. Mala o tri roku staršiu sestru Margot. Otec Anny bol počas prvej svetovej vojny dôstojníkom v nemeckej armáde, po jej skončení pracoval v rodinnej banke. Mama bola ženou v domácnosti.
Nacisti začali zavádzať antisemitské zákony po svojom víťazstve v nemeckých spolkových parlamentných voľbách v roku 1933. Situácia Židov v Nemecku sa postupne zhoršovala, na oblečení museli nosiť žltú hviezdu, nemohli vlastniť napríklad bicykle či jazdiť na autách, ani navštevovať divadlá alebo kiná. Keďže sa Frankovci prestali v Nemecku cítiť bezpečne, odišli v roku 1933 do Holandska, kde Annin otec založil spoločnosť obchodujúcu s pektínom.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny v septembri 1939 a následnej invázii nacistov do Holandska v máji 1940 sa začalo prenasledovanie židov aj na holandskom území. Otto Frank podal žiadosť o víza do USA, aby aj s rodinou mohol emigrovať. Počet víz bol v tom čase obmedzený, jeho žiadosť však nikdy nebola spracovaná – americký konzulát v Rotterdame bol 14. mája 1940 zničený nemeckým letectvom pri bombardovaní mesta.
Zhoršujúca sa situácia a nemožnosť opustiť krajinu prinútila rodinu Frankovcov uvažovať o odchode do úkrytu. Pôvodne ho plánovali 16. júla 1942, no urýchlili ho, keď vtedy 16-ročná Margot dostala 5. júla úradné predvolanie do pracovného tábora. Ukryli sa v priestoroch nepoužívaného firemného skladu prístupného iba cez tajný vchod krytý knižnicou. V meste rozšírili fámu, že utiekli do Švajčiarska. Anna úkryt nazvala Tajný prístavok.
O niekoľko dní neskôr, 13. júla 1942, sa k Frankovcom v úkryte pridali Van Pelsovci – Hermann, Augusta a ich 16-ročný syn Peter. Ôsmou osobou v úkryte sa v novembri toho istého roku stal Fritz Pfeffer, rodinný priateľ Frankovcov. O úkryte vedeli iba štyri osoby, ktoré ľudí v ňom zásobovali jedlom, knihami a novinkami.
Anna si počas ukrývania viedla denník. Venovala sa v ňom rôznym témam – vzťahom so svojou rodinou, analýze osobností jednotlivých ľudí v úkryte, napätému vzťahu svojich rodičov, svojim citom, viere alebo puberte.
Svoj denník sa Anna rozhodla vydať po tom, ako 28. marca 1944 v rádiu počula výzvu, aby si občania Holandska viedli denníky a zaznamenávali priebeh nacistickej okupácie. Denník zrevidovala a pripravila na vydanie, niektoré záznamy upravila a prepísala.
Úkryt bol odhalený 4. augusta 1944, všetky osoby v ňom zatknuté a odoslané do internačného tábora Westerbork, odkiaľ ich previezli do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau v Poľsku.
Annu a Margot neskôr previezli do koncentračného tábora Bergen-Belsen, kde vo februári alebo marci 1945 zahynuli. Skutočná príčina smrti je neznáma, hoci za pravdepodobnú príčinu je považovaný týfus, ktorý si vyžiadal v tábore životy 17.000 väzňov.
Jediným preživším z Tajného prístavku bol Otto Frank. Po vojne sa vrátil do Amsterdamu a vyhľadal Hermine "Miep" Giesovú, jednu zo štvorice ľudí starajúcich sa o Tajný prístavok. Práve Miep odovzdala Anninmu otcovi jej denník. Otto ho po počiatočnom váhaní zrevidoval, vyškrtol z neho časti o svojom napätom vzťahu s manželkou a niekoľko ďalších pasáží, ktoré považoval za príliš intímne, a denník vydal. Vynechané časti boli neskôr do knihy opätovne zaradené.
Denník Anny Frankovej vyšiel v roku 1947 v holandčine. Postupne bol preložený do vyše 75 jazykov a predalo sa ho viac ako 30 miliónov kópií.
www.ZIVOTPO.sk
